KBF   |   KFKL   |   KJFSF   |   KTFA   |   ODF Prihlásenie
Logo UFV Slovak English

História



Krátka história

historia História katedier fyziky na Prírodovedeckej fakulte sa začala s veľkorysou pomocou vtedajšej Vysokej školy technickej (dnes Technická univerzita) v Košiciach, ktorá súhlasila s prechodom, na určité obdobie, jej celej Katedry fyziky na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ). Táto katedra sa rozrástla a postupne rozčlenila na tri samostatne katedry, a to na Katedru experimentálnej fyziky, Katedru jadrovej fyziky a Katedru teoretickej fyziky a geofyziky. Tieto katedry boli založené a vedené takými významnými slovenskými vedeckým osobnosťami, akými boli prof. Vladimír Hajko (prvý dekan fakulty), prof. Juraj Daniel-Szabó, prof. Juraj Dubinský a prof. Tibor Kolbenhayer. Počas štyridsiatich rokov svojej existencie boli tieto katedry zodpovedné za výučbu väčšiny kurzov fyziky v jednoodborovom i dvojodborovom štúdiu. Výskum bol spočiatku orientovaný na fyziku magnetických materiálov a niektoré oblasti jadrovej fyziky. Od roku 1966 sa postupne rozvíjal – z iniciatívy Štefana Jánoša - výskum v oblasti fyziky nízkych teplôt. Po výstavbe laboratória fyziky nízkych teplôt výskum zahrnoval aj štúdium rôznych javov a vlastností tuhých látok pri veľmi nízkych teplotách.

Neskôr Alexander Feher a Štefan Jánoš iniciovali štúdium magnetických vlastností supratekutého 3He, a to prostredníctvom metódy jadrovej magnetickej rezonancie pri submilikelvinových teplotách. V súčasnosti je jednou z aktuálnych tém výskumu pri veľmi nízkych teplotách štúdium termodynamických a transportných vlastností nekonvenčných magnetických systémov, najmä nízkorozmerných a geometricky frustrovaných systémov. Treba zdôrazniť, že výskum v oblasti fyziky nízkych teplôt sa od počiatku uskutočňuje v úzkej spolupráci s Ústavom experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied. Táto spolupráca viedla k vytvoreniu Centra excelentnosti v oblasti fyziky veľmi nízkych teplôt. Vo výskume v oblasti magnetizmu spočiatku dominovalo štúdium povrchovej doménovej štruktúry kovových feromagnetík a štúdium Barkhausenovho javu v procese premagnetovania feromagnetík. Jedným z najvýznamnejších výsledkov tohto výskumu bolo jednoznačné experimentálne potvrdenie a teoretické vysvetlenie existencie negatívnych Barkhausenových skokov.

V 70. rokoch sa Katedra experimentálnej fyziky rýchlo preorientovala na novú oblasť výskumu, a to na magnetizmus amorfných materiálov. Bola to práve skupina fyzikov z Košíc, ktorá ako prvá publikovala objav koexistencie magnetického usporiadania typu spin glass s krátkodosahovým feromagnetickým usporiadaním v amorfných štruktúrach. Významnú a motivačnú úlohu pre výskum v oblasti magnetizmu zohrávali československé porady o magnetizme, ktoré sa v Košiciach konali od roku 1963 a ktoré sa neskôr pretransformovali na konferencie s medzinárodnou účasťou. Tie sú v súčasnosti vo svete známe pod skratkou CSMAG (Czech and Slovak Conference on Magnetism). V súčasnosti je hlavnou témou výskumu v oblasti magnetizmu štúdium súvislosti medzi štruktúrou a magnetickými vlastnosťami nanokryštalických materiálov a štúdium nízkorozmerných magnetov.

Okrem výskumu v oblasti fyziky tuhých látok, ktorý sa uskutočňoval v spolupráci s Fyzikálnym ústavom Československej akadémie vied, sa v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied študovali aj problémy fyziky z oblasti fyziky vysokých energií, relativistickej fyziky a kozmického žiarenia.

Vedecko-výskumná činnosť katedry jadrovej fyziky v prvých rokoch bola zameraná pod vedením Juraja Dubinského na problematiku výskumu kozmického žiarenia – štúdium časových variácií intenzity kozmického žiarenia pomocou meraní na Zemi – Lomnický štít. Položil základy účasti slovenských fyzikov a technikov aj na družicových experimentoch v rámci medzinárodného programu Interkosmos. Nadviazal dôležité medzinárodné kontakty rozšírením spolupráce so SÚJV v Dubne, Rusko (vtedy ZSSR), čím zabezpečil rozvoj fyziky elementárnych častíc v Košiciach.

historia V rokoch 1963-1966 bolo vybudované fotoemulzné laboratórium za účinnej pomoci SÚJV v Dubne, FzÚ ČSAV a FTJF ČVUT pre štúdium jadrovo-jadrových interakcií. Spolupráca s SÚJV prerástla do širokej medzinárodnej kolaborácie EMU01 a neskôr do experimentu BECQUEREL realizovaného na Nuklotróne v SÚJV v Dubne.

Paralelne sa rozvíjala metodika bublinových komôr na štúdium interakcií záporných piónov s protónmi a jadrami a v inverznej kinematike interakcií ľahkych jadier s protónmi.

Za kvalitatívne novú éru vo vedeckovýskumnej práci katedry je možné považovať roky 1990 a 1991, ked katedra začala rozvíjať účasť na významných experimentoch NA34 a WA94 na štúdium produkcie leptónových párov a podivných častíc v zrážkach jadier v CERNe, Ženeva. Táto tematika vyústila našim vstupom do experimentov na LHC v CERN – ALICE, ATLAS. Súbežne s týmito aktivitami sa katedra v r. 2001 zapojila do experimentu STAR na urýchľovači RHIC v BNL (USA).

Ďalšie témy výskumu, študované na Katedre teoretickej fyziky a geofyziky, zahrnovali matematické modely pre priame a reverzné úlohy v geofyzike a vybrané problémy teórie elementárnych častíc a magnetizmu.

Od roku 1978 sa na Katedre jadrovej fyziky postupne formovala skupina, pracujúca v oblasti biofyziky, v dôsledku čoho bola spomenutá katedra v roku 1979 premenovaná na Katedru jadrovej fyziky a biofyziky. V tom istom roku bol zavedený študijný odbor biofyzika. V tej dobe bol výskum v oblasti biofyziky orientovaný najmä na štúdium štruktúry nukleových kyselín. V roku 1998 sa spomenutá katedra rozdelila na dve katedry (Katedru biofyziky a Katedru jadrovej a subjadrovej fyziky), čím sa počet katedier fyziky na fakulte zvýšil na štyri.

Od roku 1999 sa na Katedre teoretickej fyziky a geofyziky začal formovať tím, pracujúci v oblasti astrofyziky, v dôsledku čoho sa táto katedra v roku 2002 premenovala na Katedru teoretickej fyziky a astrofyziky. V tom istom roku bol vytvorený Ústav fyzikálnych vied, ktorého akademickými pracoviskami sa stalo všetkých päť katedier fyziky, teda Katedra biofyziky, Katedra fyziky kondenzovaných látok, Katedra jadrovej a subjadrovej fyziky, Katedra teoretickej fyziky a astrofyziky a Katedra didaktiky fyziky.

K výraznému skvalitneniu prístrojovej infraštruktúry Ústavu fyzikálnych vied a celkovej prestavbe laboratórií dochádza po roku 2002, keď sa otvorili možnosti podávania projektov na vytváranie centier excelentnosti, spočiatku na univerzitnej úrovni, neskoršie na základe výzvy APVV VVCE a následne od roku 2007 aj na čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Tak postupne za spoluúčasti ústavu vznikli Centrum fyziky veľmi nízkych teplôt, Centrum kryofyziky a kryonanoelektroniky, Centrum pokročilých fyzikálnych štúdií materiálov v extrémnych podmienkach atď.



Akcie


2017-05-18


Otvorenie Relaxačného kútika Mark pre študentov


2017-05-11


Selected topics in magnetism



Meno:


Heslo:

Inštitúcie


Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach
Prírodovedecká fakulta UPJŠ

Katedry


Katedra biofyziky
Katedra fyziky kondenzovaných látok
Katedra jadrovej a subjadrovej fyziky
Katedra teoretickej fyziky a astrofyziky
Oddelenie didaktiky fyziky

Projekty


Establish
Modernizácia vzdelávania
Veda na scéne Slovensko
SCIENCENET
Nebojte sa fyziky
Študenti a učitelia v CERNe
Objavujme krásy fyziky
Tvorivý učiteľ fyziky

Projekty


SeeVogh System
Moodle
Celim

SeeTheStats Štatistiky © 2012 adaras.sk, All Rights Reserved